SELF-CASE STUDY OHĽADOM PSYCHICKEJ PRÍPRAVY NA VÝKON od Nicolas Vojtáš

Vďaka odbornej praxi som mal možnosť spoznať športových psychológov v SportMind HDTS. Oni mi pomohli pri ceste sebapoznania. Zakomponovanie ich mentálnej prípravy mi veľmi pomohlo pri nastavení mysle na výkon. Taktiež mi to pomohlo pracovať pod tlakom. Podávali mi tipy, ako mám pracovať s koncentráciou, resp. zlepšiť svoju vnímavosť. Som veľmi rád, že tréner tiež spolupracuje aj pri takejto príprave. Ako nám psychológovia poradili, tak s trénerom si stanovujeme každý tréning cieľ, na ktorý sa sústredím. Cieľom tejto metódy je zlepšiť koncentráciu na tréningu, aby som to dokázal aj pri pretekoch.

Poradili mi, aby som sa snažil aplikovať vizualizáciu behu týždeň pred pretekom v intervaloch každý deň. Vizualizáciu som robil tak, že som si dal uterák na hlavu, aby ma nič nerozptyľovalo. Ďalej som si ľahol, zatvoril oči. Na záver som si pustil hudbu, ktorá mala podobnú frekvenciu ako má môj súťažný beh a začal si predstavovať ako to celé chcem bežať. Ešte predtým som sa ale dohodol s trénerom na spôsobe akým to budem bežať.  Vždy na začiatku som si predstavoval ako vidím pred sebou svoje tretry. Snažil som sa do toho podávať čo najviac detailov, akoby boli predo mnou. Potom som si predstavoval ako si tie tretry dávam na seba a aké oblečenie budem mať. Postupoval som pomaly na štart. Zasadol si do blokov a úplne do detailu si predstavil ako bude vyzerať môj štart. Chcel som to vybehnúť čo najrýchlejšie ale zároveň som mal stále na mysli, aby to bolo uvoľnené a nešiel som do kŕču. Potom som si rozobral súťažnú trať po každých 100 metroch, za aký čas ich približne chcem bežať a stále si udržiaval nastavenie mysle dravého zvieraťa. V pozadí hrala hudba, ktorá mi pomáhala predstaviť si tempo, ktoré budem bežať.

Zrazu prišiel deň P (pretekov). Vyspal som sa, ráno si dal vitamíny ako magnézium a Céčko. Cítil som, že by to mohlo tento deň prísť. Počasie mi neprialo, keďže celý deň pršalo. To ma ale neodradilo. Predtým, než som prišiel na štadión som si znovu spravil vizualizáciu behu, čo všetko chcem spraviť.

Keď som prišiel na štadión začínal som cítiť mierny stres. Ten stres sa začínal zvyšovať ako sa blížil štartový výstrel. Pri rozcvičke som mal zrazu z bezdôvodne ťažké nohy a aj celé telo. Psychicky som až taký stres nepociťoval ale fyzicky to bolo veľmi silné. Nevenoval som tomu pozornosť a sústredil sa na poriadnu rozcvičku a smeroval som k štartu. Zaujímavé bolo, že vo svojich vizualizáciách som bežal v druhej dráhe a na preteku som sa tam ocitol tiež.  Ako som si pripravoval bloky začal som pociťovať silný stres.  Mal som pocit, že to celé stoji za nič. Potom za mnou prišiel tréner s tým, že mi pripomenul, ako mám na seba pritlačiť, čo mi tiež psychológovia poradili. Trénerove rady ma nakopli.

Potom som už len stál a čakal na výstrel. Popri tom som len zavrel oči a vizualizoval si, ako chcem bežať. Zrazu keď som zatvoril oči tak sa mi to všetko v hlave spojilo, čo ma nakoplo a dodalo mi psychickú silu. Popri tom som sa snažil o hlboké dýchanie, ktoré mi pomáha sprítomniť okamih a zredukovať stres. Zaznel výstrel a rýchlo som vyšiel z blokov. Stále mi v mysli išlo, aby som na seba tlačil a bežal pritom uvoľnene. Bol som na 200ke a už som pomaly viedol. Práve tam bol tréner, ktorý na mňa zakričal a to mi dodalo obrovskú silu a ešte som sa snažil na seba viac pritlačiť. V záverečných 100 metroch na moje veľké prekvapenie som mal veľa síl aj keď som šiel rýchlo. Na rovnakej úrovni bol jeden šprintér, s ktorým som viedol súboj. Práve vtedy som na seba ešte viac pritlačil a VYHRAL SOM. Bol to skvelý pocit po celej príprave, ktorú so venoval danému behu.