„Buďte svojim najlepším kamarátom.“

Sebavedomie je v športe často spomínaný faktor, ktorý výrazne ovplyvňuje športový výkon. Či už tréneri alebo samotní športovci sa často odvolávajú na to, že „sa necítili dosť sebavedomo a preto nepodali dobrý výkon“ alebo že „dnes sme vstúpili do zápasu sebavedomo a to bolo kľúčom dnešnej výhry“. My Slováci sme dokonca povestní tým, že nie sme dostatočne sebavedomí a vyrastáme v strachu z osobného zlyhania. Čo to sebavedomie však skutočne je? A do akej miery dokáže ovplyvniť náš výkon?

Sebavedomie doslova znamená vedomie seba samého. Zdravo sebavedomý človek pozná svoje kvality, nebojí sa ich využiť a prezentovať. Zároveň pozná svoje slabiny a chce ich zlepšovať. Dokáže sa rýchlo zotaviť z prehry či osobného zlyhania a výhra ho nevynesie do nebies, ale ostáva nohami na zemi.

Úroveň sebavedomia priamo ovplyvňuje naše myslenie, čo má zásadný vplyv na smer našej koncentrácie pred a počas výkonu. Ak športovec pred výkonom rozmýšľa o tom, či na to dnes má alebo sa bojí, aby neurobil chybu, je veľmi pravdepodobné, že nenaplní svoj športový potenciál. Jeho mozog sa totižto vtedy sústredí na všetko, čo nemá urobiť a nie na to, čo urobiť má. Z neurobiologického hľadiska náš mozog „nevie niečo nerobiť“. Ak vám teraz poviem, aby ste nemysleli na „koláč“, na pár milisekúnd sa vám v mozgu vytvorí asociácia spojená s koláčom. Rovnako to funguje aj pri výkone. Ak si povieme, že „teraz hlavne nemôžem stratiť loptu“, váš mozog rozumie „teraz môžem stratiť loptu“ a vďaka tomu ju pravdepodobne naozaj stratíte. To nad čím rozmýšľate je kľúčové k ukázaniu vášho fyzického potenciálu.

Druhým extrémom sú športovci, ktorí sú zvyknutí na to, že sú najlepší a že im jednoducho „všetko ide“. Často sú to práve veľmi talentovaní športovci, ktorí mládežníckym športom prechádzajú úplne hladko. Nepotrebujú vychádzať z komfortnej zóny, nepotrebujú pracovať navyše, nedostanú sa do situácii pod tlakom. Často sú obľúbení trénermi, spoluhráčmi rodičmi či dokonca manažérmi. Problém však nastáva počas prechodu do profesionálneho športu, kde sú vystavovaní rôznym tlakom či jasnej hierarchii v šatni, na ktoré pred tým neboli zvyknutí. Nevedia sa „pobiť“ o seba. Stávajú sa labilnými a často sa ich sebavedomie rozpadne. A hľadajú si ľahšiu cestu.

Oba extrémy nie sú pre športovca užitočné a je nutné s nimi pracovať. Ako na to sa dočítate v nasledujúcich článkoch.