Či už hovoríme o správaní alebo podpore treba pochopiť a počúvať dieťa čo od Vás chce a čo zase nie.
Uvedieme pár príkladov čo všetko rodičia robia keď ich dieťa súťaží, preteká:
“Moji rodičia počas toho ako hrám, celú dobu ma povzbudzujú a kričia a ja si len hovorím: “Prosíííím ticho, snažím sa sústrediť”.”
“Rodičia ma tlačia aj keď asi nevyhrám a tlačia ma viac a viac, aj keď ja sa veľmi snažím a nejde to.”
“Kričia na mna nech pridám a bežím rýchlejšie a ja práve vtedy spomalím.”
“Mamina mi hovorí aby som sa postavila na pozíciu, ale tréner mi povedal, že sa na pozíciu postaviť nemám a pri tom mamina stále kričí nech sa tam postavím a ja mam chuť iba zakričať: Nie!”
A ako to vnímajú deti?:
“Nahnevám sa, pretože ma to otravuje.”
“Cítim sa trápne”
“Čokolvek mi povie tréner beriem to lepšie, pretože rodičia sú tu na to aby ma podporili ale tréner mi má pomôcť.”
“Snažím sa ich poslúchať a robiť ťo čo povedia, aby nezačali znova na mna kričať.”
“Niekedy mi dávajú až priliš vela rád a ja sa v nich potom neviem zorientovať.”
“Niekedy ma vedia naozaj strápniť a veľmi.”
“Kričia na mna nech sa viac snažím ale ja to robím najlepšie ako viem.”
“Snažia sa mi hovoriť čo mám robiť každú minútu zápasu a ja ich len prosím nech ma nechajú hrať.”
“Mám rada keď sa na nich pozriem a usmievajú sa a zdvíhajú palce hore.”
“Chcel by som počuť, že som hral dobre a že možno vyhrám nabudúce.”
“Chcela by som, aby sa usmiali a povedali mi že: “Dobrá práca!”
Nie je dôležité, aby deti stále vyhrávali a nie je ani dôležité, aby deti boli najlepšie z najlepších. Najväčším cieľom u detí pri športe je sa hrať. Aby ich bavilo to čo robia a aby stále pre nich šport predstavoval koníček, niečo čo robia, pretože chcú nie preto, že musia. Doprajte im radosť zo športu. Jediná vec, ktorú vaše deti potrebujú počuť je, že milujete pozerať sa na nich ako hrajú.
“Mami a Tati ďakujem, že ma lúbite a podporujete, že ste moji najväčší fanúšíkovia a stále ma viete povzbudiť.”
Video:
https://www.youtube.com/watch?v=u2LR4c3JsmU&feature=youtu.be