Blog o mentálnej príprave športovcov

PRVÁ ŠKOLA, PRVÝ KLUB, PRVÝ KOUČ
21.10.2022

PRVÁ ŠKOLA, PRVÝ KLUB, PRVÝ KOUČ

A pokračujeme ďalej v našej sérií článkov. V minulom sme sa venovali útlemu detstvu a poďme teda ďalej, na vek, keď dieťa vstupuje do školy, obvykle aj do nejakého športového klubu, do jeho života vstupujú nové dôležité osoby, tréner, učiteľ, spolužiaci, spoluhráči.

Čím je tento vek okolo 6 až 10 rokov špecifický?

  • POZORNOSŤ – zámerná- 6-15 minút, rozvoj do šírky, intenzity, vytrvalosti oproti predošlému obdobiu, stále je na to potrebné brať ohľad a striedať aktivity- v škole, na tréningu...
  • PAMÄŤ- prevláda už zámerné vybavovanie si predstáv z pamäte
  • HRA- postupne bude ustupovať do úzadia, do popredia učenie, vstup do školy
  • AUTORITY- nárast vplyvu, do života dieťaťa vstupujú nové autority, nové pravidlá, normy, hranice
  • PREŽÍVANIE- zvyšuje sa autoregulácia vnútornou rečou, dieťa už začína vládať svoje impulzy, učí sa vytrvalosti a trpezlivosti
  • SEBAVEDOMIE- nestabilné, sebahodnotenie je stále z väčšej časti určované okolím, neobjektívne, prevažuje nekritické myslenie, ktoré neskôr ustupuje, veľký vplyv na sebavnímanie môžu mať teda aj nové osoby v živote dieťaťa a spätná väzba od nich

A na čo by sme mali myslieť v športe?

TRÉNING- stále by ešte mala prevažovať všestranná pohybová príprava. Osvojovanie si základných taktických schopností potrebných pre účasť na súťažiach- pravidlá, zásady hry...

Už v predošlom článku sme spomínali všestrannú pohybovú prípravu a jej zaradenie do tréningov v mladších vekových kategóriách, resp. aby sa deti priskoro nešpecializovali len na jeden šport ale v začiatkoch sa venovali aj viacerým naraz.

Doba sa zmenila a zatiaľ čo „staršie ročníky“ mali všestranný pohyb prirodzene, ako súčasť voľného času- neboli mobily, xboxy, čas sme prirodzene trávili vonku, hraním naháňačiek, skrývačiek, futbalu, hokeja, volejbalu, dnes je to iné. Deti sa väčšinou s pohybom stretávajú len na tréningu. Chýbajú im základy, nevedia spraviť kotrmelec, nevedia skočiť do diaľky atď. Preto sa začal klásť dôraz nezačať priskoro so špecializáciou na jeden šport, resp. v tréningoch nezabúdať na všestranný rozvoj. Preto ak vidíte na tréningoch, že tréner robí s deťmi aj cviky s gymnastiky, atletiky, iných športov, je to fajn, neskôr to určite zúročia aj pri danom konkrétnom športe.

EMOČNÝ ZÁŽITOK- upevňovanie vzťahu k športu cez pozitívne zážitky, radosť z pohybu, pestrosť, emócie, spoločné pozitívne zážitky s trénerom a spoluhráčmi.

Prepojte zážitky s emóciami a takto budujte vzťah k športu. Prečo? Keď sa vám vynorí nejaká spomienka z detstva stavíme sa, že je to spomienka spojená s emóciou. Deti reagujú spontánne, racionálna autoregulácia nastupuje až neskôr ako dozrieva ich nervová sústava. Potreby vyjadrujú cez emócie. A preto darmo im budeme racionálne zdôvodňovať užitočnosť pohybu a prečo je dobré aby športovali. Doprajme im zažiť to. Preto je fajn keď aj vy ako rodičia a aj tréneri pri malých deťom vsadíte karty skôr na zážitky, aj na zábavu počas tréningov, príjemné prostredie namiesto drillov, kriku, tlakom na výkon a výsledky.

SEBAVEDOMIE- pozitívne oceňovanie procesu a pokroku, nie víťazstvo za každú cenu, oceňovanie iných atribútov ako víťazstva (kreativita, snaha, dobré nápady...) Pokiaľ chceme vybudovať sebavedomie, pozitívnu sebahodnotu, dieťa musí mať pocit, že sa mu darí, že sa rozvíja, zlepšuje, že napreduje. A mnohokrát o tom výsledky zápasu nehovoria nič. Prehra nemusí znamenať, že dieťa niečo robilo zle, že na to nemá, že je neschopné. Lenže pokiaľ je merítkom úspechu len výsledok, deti práve takéto pocity majú. Zlyhal som, som neschopný, nehodím sa na to, na čo sa mám snažiť.

V ďalšom článku sa ešte pozrieme na to, čo sa myslí pod pozitívnym oceňovaním, lebo to nie je to, čo sa pod tým obvykle myslí- nekritické chválenie za všetko. A taktiež si vysvetlíme ešte jeden fenomén, ktorý dostal výstižný názov a to carcoaching.